Internet a my…
Práve sme mali s mojou drahou polovičkou zaujímavú debatu. Čítala som na nete, že Európska komisia varuje pred pádom komunikačných sietí. celá správa Zamysleli sme sa, čo všetko by prestalo fungovať, keby naozaj skolaboval celý internet, na celom svete a samozrejme naraz. Bez nejakých časových posunov a podobných záležitostí. Ako by sme existovali? Vedeli by sme si aspoň vybrať peniaze z banky, aby sme mali na chleba? Lebo bankomaty by nefungovali, to je jasné. Asi by sa prerušila dodávka všetkých energií, zrútili by sa satelitné systémy, do ktorých samozrejme patria aj navádzacie systémy, GPS a pod. Okamžite by spadla burza, keďže je absolutne závislá na internete, všade na svete sa obchoduje pomocou údajov získaných cez internet. Firmy by prestali môcť fungovať, hlavne nadnárodné spoločnosti, ktoré väčšinou fungujú na systémoch fungujúcich na nete, napr. SAP a podobné. Spústa ľudí by prišla o prácu, ľudia, ktorým práve internet umožnil pracovať z domu, aj vo firme, ktorá je tisíce kilometrov vzdialená. Nedokážem si to predstaviť, čo za chaos by tu vznikol, aké následky by mohla mať takáto “katastrofa”. Väčšinou síce nazývame katastrofou situácie, ktoré sú fyzického rázu (povodeň, výbuch sopky, zemetrasenie, hromadná havária…), ale toto nie je nič hmatateľné a predsa by to bola totálna katastrofa pre túto planétu. Jediný, komu by to absolútne nevadilo (a aj to je asi len relatívne, vzhľadom na to, koľko humanitárnej pomoci je organizovanej práve cez internet), by boli domorodci z Afriky, takí, ktorí žijú absolútne odrezaní od civilizácie.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akí sme závislí na internete? Čo všetko ovládame práve cez net? K čomu všetkému potrebujeme internet? Ešte pred “pár” rokmi sme vôbec nevedeli o jeho existencii alebo k čomu by sa dal využiť a dnes si nevieme predstaviť existenciu bez neho. Nezašli sme príliš ďaleko? V prenesenom zmysle slova tie sci-fi filmy mali niečo do seba. Tie, v ktorých roboti a stroje ovládli život na Zemi. Už sa tam pomaly dopracovávame.
No a samozrejme, keby niet internetu, ani ja tu teraz nepíšem svoje úvahy a nečakám na odpovede, na Vaše postrehy. 
Napíšte mi!
Svoje miestečko…
Milujem svoje miestečko, kam sa môžem “schovať” pred všednými starosťami. Schovať nie je síce ten správny výraz, ale akosi ma nenapadá nič lepšie. Aj teraz som tu, na svojom obľúbenom miestečku. Je to úplne obyčajné miesto nášho domu, a predsa sa z neho dokáže behom chvíľky stať niečo ako svätyňa. Stačí k tomu pár sviečok, meditačná hudba a hotovo. Môžem meditovať, môžem si písať kľudne svoje myšlienky, bez toho, aby ma niekto vyrušoval. Pravda, aj členovia rodiny by mali mať pochopenie pre takúto relaxáciu. Veď všetci občas potrebujeme čas len sami pre seba. Čas, kedy spoznávame sami seba, kedy sa sami seba môžeme spýtať ako sa máme, ako sa cítime, či sme spokojní, či nám niečo chýba, čo by sme potrebovali zmeniť a podobne. Občas potrebujeme aj čas na to, aby sme sami seba pochválili, uistili samých seba, že sa máme radi a že si veríme. Že to znie samoľúbo? Vôbec nie! Nemôžete vytvoriť veľké veci, nemôžete prijímať veľké dary, pokiaľ nemáte radi sami seba! A ďaľšia otázka, ako vás majú mať radi “cudzí” ľudia, keď to vy sami nedokážete? Nebojte sa povedať svojmu odrazu v zrkadle: Mám ťa rád! Mám ťa rada! Nie je to narcizmus, ani samoľúbosť, iba prijatie seba samého, seba samej takého (takej) aký (aká) som. Viem to sama podľa seba, že to nie je jednoduché, sama s tým bojujem, niekedy viac, inokedy menej úspešne. Dnes som zrovna mala deň, ktorý by som chcela “prerobiť” hneď od samého rána, ale nejde to a chvála Bohu za to! Aj z toho som sa ale niečo dozvedela… že to s tou láskou k sebe samej ešte stále nie je ono. Že mám ešte na čom pracovať. A nejde to zo dňa na deň. Nevadí, času dosť, podstatné je, aby mal človek okolo seba ľudí, ktorí mu vedia pomôcť, podporiť ho v jeho úsilí. Ktorí sa nebudú vysmievať, že to sú blbosti. Ktorí nebudú hovoriť, že som sebec. Ktorí vedia, že sa človek má starať sám o seba a nie o druhých. Je to pre veľa ľudí nepochopiteľné a preto je stále nejaká vojna, preto sa ľudia vraždia, preto si závidia, preto je toľko rozdielov medzi nami. Keby sa každý staral iba sám o seba, bolo by na svete úžasne krásne. Skús nad tým porozmýšľať a skús si k tomu nájsť svoje miestečko, kde budeš mať kľud a pohodu. S láskou, Katty
